Vážený čitatelia.Rozhodli sme sa,že Vám tentokrát objasníme záhady rozboru básne.

Najskôr si však povedzme zopár slov o Marcelovi Bardošovi z obce Lužany.Tento bezvýznamný útly človiečik v podstate,vôbec neprispel svojou troškou do mlyna.Mal skôr sklony venovať sa literárnej tvorbe.V jeho prvotine-Pomlel som si nezaplatím,nachádzame odpor k vtedajšiemu mlynárenskému priemyslu.

Pomlel som si nezaplatím
Hej nezaplatím,nezaplatím
Radšej utečiem do polí
Pokiaľ mi to kondícia dovolí

Teraz môžme pristúpiť k rozboru.Báseň je nutné rozboriť(spraviť rozbor)od konca,aby sme neboli zbytočne ovplyvnení lacnými klišé a poetickým balastom.Bardošovi večne sediacemu na priedomí,kondícia nedovoľovala bežať príliš ďaleko.Vždy ho chytili.On však napriek tomu stále utekal.Došlo to až tak ďaleko,že tento jeho útekový princíp zľudovel.Ešte dnes môžeme sledovať Lužanské deti,ako ozlomkrky bežia do poľa.Pravdepodobne si krátia čas hrou-Na Bardoša.Ktoré dieťa najviac zaostáva stáva sa Bardošom.Ostatné deti ho obkolesia a opakujú riekanku:Bardoš,Bardoš,to si ty,ty to budeš platiti.Toľko o ľudovej slovesnosti.

Teraz si povieme niečo o rýme.
Málokto vie že v ňom väznili Sultánovho brata Bajazita.Mal takú kobku poblíž Kolosea a celé dni chodil pozdĺž aquaduktov.Deprimovaný zajatím,pokúsil si vziať život.Predtým ale ešte stihol zarýmovať „Túžbou po domove horíme,nebudeme chodiť po Ríme“(z turčiny preložil prof.V.Suček) a skočil do viaduktu (nie Suček,ale Bajazit).Zrejme už chápete ako vzniká rým.

Ako však vytvoriť modernú poéziu?

Mnohokrát sa v poézii stretávame s odbornými výrazmi.Priekopníkom v tomto smere bol Aurel Kubay,autor „Balady o elektromontéroch“.Hneď v úvode nachádzame exemplárne príklady: „Oceľová konzola, zrútila sa na Zola“,alebo „Nástrelná skoba trafila Roba“.Kubay sa dokonca nevyhol ani inšpirácii klasikom Hviezdoslavom „Chladiaca veža zabila Eža“, prípadne „Mechanická závora pripučila Gábora“.Kubayovi však netreba vyčítať prehnanú tragiku a pesimizmus.Báseň končí optimistickým veršom „neskonali títo muži márne ,lež pri stavbe atómovej elektrárne“.

Povedzme si ešte niečo o tom, čo robiť,keď píšete báseň a niektoré slovo vám začne prekážať svojim rozsahom.Nebojte sa ho rázne skrátiť.Robil to už Hviezdoslav „mňa kedys zvádzal svet mi hovoriac“a tak podobne.V tomto smere si hravo poradil Rudo Šuba v básničke „Eskimák Janko“,ktorá pojednáva o odolnosti detí voči chladu.Kompozícia začína opisom situácie „už je zima už je tu,všetci bežia do krytu“.V okamihu sa dostávame k zápletke“malý Janko na most (na moste) stál,do krytu sa nedostal“.Vzápätí dochádza k prevratnému skracovaniu „nedovoľme aby zamrz (zamrzol) ,hľa už je mu zima na prs (autor myslí prst),červené má ušnice aj nos, nič to hlavne že sa z toho dos (dostal)“.

Posilnený odozvou stvoril Šuba ďalšie skratkobásne,ako napr.:Žltá Ľali,Prechadzký Jaro,Zakliata Panvová a divný Ja,alebo orientálne ladenú Likavský väz.Ešte pred zákazom publikovať,stvorilŠuba svoj „meisterstuck“,skratkodielo Hájnik žena.

Tak vidíte vážený čitatelia,keď sa človek nevzdáva,vždy sa dá z toho nejako vykľučkovať.