Začiatky pikantnej kinematografie.

Teraz si povieme niečo o téme, ktorá je nehynúca aj napriek tomu, že sa o nej vôbec nehovorí.

Málokto vie, že v dávnych časoch nelákal do kín len Chaplin. Živočíšne pudy hýbali a hýbu svetom. V dobách temného erotična disponovali hlavne nemci finančnými prostriedkami. A tak mladý Udo Meister znechutený holyvúdskou produkciou vytvára v r. 1918 v stodole blízko Grunwaldu. svoje prelomové veldielo s názvom ICH HABE NUR DER BAKOMBARDEN AN MIR MEINE SCHATZ ( Mám na sebe iba bakombardy zlatko). Pravda, neobišlo sa to bez škandálu, hlavne kôli kontroverznej scéne oblizovania si podpazušia. Udo sa však nevzdával a jeho film TUALETTEN SPAS z roku 1919 vyvolal davovú hystériu. Zapríčinil vyhostenie Uda do Poľska kde ako živá legenda erotizmu ovplyvnil dovtedy neznámeho poľského režiséra Jaceka Toczica Brakowskiego.

Skoro vôbec sa nevie o Brakowskiego poľskej verzií Jánošika s názvom PRCZ KE MIE JANOŠEK. Film obsahoval veľa pikantných viet a situácií. Ako napr.: „ Zbyczni mie na dzyereszi“ čo bola slávna replika Aniczky, ktorá musela byť z filmu vystrihnutá (myslí sa tá replika). Za povšimnutie stojí aj dialóg medzi Uhorczekom a Hrajdznogom: „ Gdze jest Janošek?“ – „ Janošek? … Janošek, zavaril sje v kompot marguľowy.“ Vo vtedajšom slangu to znamenalo približne toľko, že Janošek je na vohľadoch. Škoda, že jediná kopia filmu bola zničená pri projekcií v terchovskom kine Vrkoč.

Na Ukrajine v roku 1923 natočil režisér Karamaz Mazanov film s názvom JOB A DRUGY. Mysleli sme si, že sme pri prameni. Film však v skutočnosti pojednáva o putovaní Izraelitov. Nakoniec sme ale našli to čo sme hľadali. Jeho kolega Semifič Mumraj Semememerskij vo svojom filme IDI PAGUĽAŤ jemne načrtol zvláštnosti manželského päťuhoľníka. Semememerskij však nečakane otehotnel a tak film dokončil rumunský erotoman a režisér Nikolaj Tresku, ktorý si názov filmu vysvetlil po svojom, čo vyvolalo škandál na druhom filmovom festivale v Temešvári. Tresku bol defenestrovaný.

Za zmienku stojí tiež snímka maďarského režiséra Zoltána Buda, ktorý svoj film nazval BUDA BUDA BUDA PEŠŤ. Nielenže film režíroval, ale hral aj hlavnú postavu a všetky vedľajšie. Pretože sa Zoltánovi priečilo sústavne meniť kostým zvolil celkom minimálny odev, ktorý neskôr úplne vypustil. Tak sa do filmu nenápadne dostala erotika a to hlavne s príchodom herečky Ildikó Csemege. V nezabudnuteľnej scéne v budove budapeštianskej cukrárne jej holý Buda povie: „ Eď kettú három nýď, tarka kuťa hovamíz“. Po tejto replike celé kino skandovalo Buda … Buda! Dodnes môžeme s úst starých prešpurákov počuť zľudovelú frázu „Buda ako nebolo“.

Prejdime do Rakúska. Elke Zweiberger bola už v mladosti. Keď dospela stala sa filmárkou. Po zosobášení s Budom bolo rozhodnuté. Doteraz je považovaná za barda rakúskej pikantnej kinematografie. Vrcholom jej tvorby je dielo „ GIB MIR DER SALAME“ – 1928. Všetci boli filmom nadšený. Rakúsky plátok Der Yololeidy napísal: Elke kráča v Budových šľapajách, ba čo viac ešte ho aj prekročila (pozn. aut.: my nemôžme za to, že napísali takú blbosť).
Pikantná erotika vo filmoch neobišla ani susedné Čechy a Moravu. Na úpätí českomoravské pánvy prišiel na svet v roku 1888 špičkový režisér Hynek Čvachtal, ktorý bavil v 20-tych rokoch filmami ako napr.:

DOBIEHNI TU LÁŇ, DEJME SI SPICH V ŠEST, alebo historický cenným snímkom PRAOTEC ČECH so stopážou 6h 52min. Čo čert nechcel všetky diela pohltil Dunaj počas prevozu na šiesty Temešvársky festival. Parník Lakatoš po kolízií s gigantickou bójou Rákoczi klesol na dno. Čvachtal ale vyplával už 5km za komárňanským ohybom. Zatrpknutý odišiel na rodnú Moravu kde sa stal lokajom.
A čo filmová erotika u nás?

Bolo to približne takto. Jedno sychravé ráno roku pána 1921, šiel filmár Siakeľa kysuckou dolinou. Na chrbte mal kinematograf a náhlil sa na vlak v Dlhom Poli, kde mu ktosi rozbil hubu. Keď sa prebral kameru nemal. Do toho istého obdobia spadajú začiatky filmovej tvorby Jana Degvaja. Na prvých záberoch sú zväčša lúky a pastviny, bol to valach. V ružomberskom kine Brdo debutoval filmom BARAMBUC. Reklamný slogan „Večer bude Degvaj v Brde“ však nezabral a na začinajúceho filmára prišla kríza. Keď mu Siakeľovci odmietli sponzorovať filmy, rozhodol sa dať divákom to čo chcú. Erotizmus útočil z plátna v každej sekunde. Za všetky filmy aspoň zopár: BAČOVA ŽENA 1922, KRV, MLIEČ A MACO 1923, ČENKA SA NEDOPLATÍ 1924, PACHOHYBNÝ ZBOJNÍK 1925, DVAJA DRIEČNY KUNÁRI 1926. Posledný spomínaný film oslovil hlavne drobnochovateľov a kritika Jarka Kunráda rodeného Morvaya. Ako správne poznamenal Bc.Gunár: „ Jedná sa o samostatný druh“. Verejným tajomstvom je, že v archívoch filmového ústavu sa nachádza kópia Degvajovho najvýraznejšieho diela – DOĽU KRPCE, DOĽU SUKNE. Komisia pre distribúciu momentálne rokuje o uvedení titulu do siete filmových klubov, takže si ho diváci budú môcť pozrieť už v septembri.

Autori: Miro Pavúk Bednár, Peter Drmlík, Bc.T.Gunár