M.O.Č.F. ( Medailón o členovi Fujartu. )

Miro Bednár – Pavúk

Keby ste sa napríklad, dajme tomu v Slovenskom Grobe niekoho opýtali či vie kto je to Miro Bednár Pavúk, tak by asi s veľkou pravdepodobnosťou povedal, že nevie. A to aj napriek tomu, že sa jedná o mekku pečenej husi.
Miro však aj napriek tomu zostáva skromným a veselým človekom. Vždy keď ho náhodou stretnem v meste, už z diaľky máva, smeje sa a volá na pozdrav. ( Pár krát sa to stalo aj v prípade, že oproti išiel cudzí človek. )
Na počkanie vysype z rukáva vždy nejaký fór. Minule mi vravel :

Autobusár zakričí na cestujúcich – vystupovať !
Cestujúci vystúpia a autobusár na to – Ale ja som ešte nezastavil!

Z chuti som sa zasmial, podobne ako ostatný známi, ktorým Miro tento vtip ochotne povie aj napriek tomu, že vie, že im ho už hovoril. Vždy má sklony sa rozdať. Je proste taký.

Nelipne na majetkoch a hmotnom statku. Raz som ho počas mrazivého februárového rána, stretol v Bratislave iba v tričku. Už z diaľky mával, smial sa a volal na pozdrav. No a potom som išiel náhodou okolo.

Medzi priateľmi je známi svojim zmyslom pre recesiu. Niektoré jeho výmysly sú nezabudnuteľné. Raz Tomáša Gunára pri stretnutí v hradnom parku ubezpečil, že večer príde na jeho oslavu. Večer mu ale zavolal, že nepríde, lebo mu do toho niečo prišlo. V tom ale niekto zvoní pri dverách a hádajte – kto to bol?

Dokáže duševne pracovať aj dve noci po sebe, bez toho aby neprestal tancovať.

Jeho doménou je poézia. Bolo tomu tak už keď som ho spoznal. Sám to ospravedlňuje tvrdením, že vetami nepovie toľko čo slovami a keď to rozvedieme ďalej, tak môžeme pokračovať, že slovami nepovie toľko, čo zvukmi. Venuje sa videopoézii, ( ktorá je na tejto stránke ) a dá sa povedať, že sa jedná o poéziu spojenú s obrazom a so zvukom, čo je do istej miery nezarážajúce.
Píše krátke texty, spravuje stránku, je odporný poradca pri tvorbe scenáru a doposiaľ vytvoril niekoľko krátkofilmových a tiež zopár dlhofilmových postáv. Za všetky aspoň pár – postava botanika ( Odkiaľ prichádza mach ), postava človeka v aute i mimo neho ( Trailers ), postava jednoduchého pracovníka jadrovej elektrárne ( 9 kilo plutónia ), postava ženícha Karoloa Hornáda ( Stand by ), okrem toho stvárnil ešte aj postavu.

1

Vždy niečím prekvapí. Minule mi písal, že si kúpil ružovú prilbu. Pravda, nevedel som čo si o tom myslieť. Nakoniec ale vysvitlo, že ju kúpil pre svoju neter Emu, ktorú má veľmi rád a ona jeho, pretože ju kazí už v mladom veku.

Po strohých faktoch, by sa na záver snáď hodila nejaká žartovná anekdota zo života Mira Bednára. Dlho som rozmýšľal ktorú vybrať, no nakoniec padla voľba na takzvanú Štefánikovsko – Ruzyňskú.

Začiatkom roku 2008, sme sa s Mirom vybrali do Prahy odprezentovať v bare Krásné stráty, náš spoločný projekt, čiernu, svadobnú grotesku – Stand by. Pretože to bolo vtedy výnimočne výhodné, vybrali sme sa tam aj späť letecky. Na letisku Ruzyně sme z prepravných pásov pozberali všetku našu batožinu, až na jeden kus. – Mirov vak, s tričkom a ponožkami. ( žartovný prvok )
Hodinu sme hľadeli na prázdny rotujúci prepravník a potom sme sa išli sťažovať. Zriadenec letiska Ruzyně okamžite intervenoval zodpovedných zamestnancov letiska M.R. Štefánika v našom hlavnom meste a zistil, že vak tam nedopatrením zostal. Zároveň však ubezpečil Mira Bednára, že posádka prvého Boeingu na trase Bratislava – Praha tento prevezme a dopraví ho na letisko Ruzyně formou špeciálnej zásielky. Následne bude Miro kontaktovaný zvláštnym kuriérom, ktorý bude mať za úlohu dopraviť mu vak na aktuálnu pražskú adresu.

Odišli sme spokojný, čakajúc, kedy sa na linke ozve Ruzyně. Tak prešiel deň, večer bol v plnom prúde a kuriér sa neozýval. Možnosť minúť v Prahe koruny za náhradnú výbavu považoval Miro za scestnú. Ešte stále dôveroval ľuďom od letiska.

Na druhý deň pretiekol pohár trpezlivosti a keďže nevolala Ruzyně Mirovi, zavolal Miro Ruzyně. Zriadenec sa ospravedlňoval a vysvetlil, že let BA – Praha bol zrušený, kvôli počasiu ( vtedy práve zúril orkan Ema ). Letisko už ale povolilo ďalší a tak sa vak, s veľkou pravdepodobnosťou nachádza na palube Boeingu smerujúceho na Ruzyně. Zaviazal sa, že o ďalšom vývoji udalostí bude promptne informovať.

Nastala neistota. Nikto nevedel s istotou povedať, v ktorom vzdušnom priestore sa ponožky práve nachádzajú. Pijúc Flekovský, dozrieval v Mirovi pocit, že aerolínie ho jednoducho sklamali – nechali na dlažbe – v štychu. Na truc sa rozhodol celý problém ignorovať. Svoj postoj poňal ako gesto, ako výsmech nedokonalému systému a benevolecii personálu, aj za cenu vlastného hygienického úpadku. No nedalo sa povedať, že by celkom rezignoval.

Vtedy zazvonil telefón. – špeciálna zásielka sa nachádza v ochrannej zóne letiska Ruzyně a špeciálny kuriér čaká na pokyny. – Prevzatie sa naplánovalo na večer.

2

Čakal napäto na desiatom poschodí paneláku pražskej periférie. Zazvonil telefón – kuriér čaká dole na parkovisku. Miro stihol vyjadriť svoju radosť a vďaku a vtedy… vtedy došla batéria v telefóne. Bežal k výťahu, ale ten… nefungoval. Bežal pešo až na prízemie.
Keď stál spotený na pustom parkovisku pochopil, že to nie je také ľahké. Bol v tom istom meste ako jeho ponožky a začínalo mu to byť jedno.

Nastal deň odletu. Asi hodinu pred odchodom na letisko sa objavil špeciálny kuriér a podľa dohody odovzdal čo mal. V tej chvíli to Miro Bednár považoval takmer za bezpredmetné.

Náš Boeing pristál na letisku M.R. Štefánika okolo desiatej a tak šiel Miro prespať ku mne do podnájmu, ktorý zdieľam spoločne s dvoma opernými speváčkami. Urobil si pohodlie, zložil veci, – topánky. Dlho netrvalo a z vedľajšej izby vyšli operné speváčky a jednohlasne povedali to, čo i mne v tej chvíli vírilo hlavou. „ Čo to je ?! Spravte stým niečo ! Veď to je až u nás.“

Miro na to iba : „To nič…to je v poriadku. Teraz som prišiel z lietadla.“

Natíska sa otázka, – ako môže dopadnúť človek, ktorý cestuje z väčšej diaľky? Keď sa letmo zadívate na oblohu a vidíte tam všetky tie zdanlivo drobné lietajúce stroje – ako asi budú vnímaní pasažieri svojim okolím po pristátí ? Aj takéto myšlienky trápili tej noci operné speváčky.

Peter Drmlík.