Fujart : „Najradšej by sme to už roztočili.“

Milí priatelia Fujartu.
Rozhodli sme sa natočiť umelo vytvorenú ľudovú rozprávku.Keďže sa chceme v tomto projekte posunúť ďalej, tak si to žiada určité financie na vykrytie nákladov celého projektu.Tak sme sa rozhodli cieľovú sumu vyzbierať a to pomocou stránky/tu je link/ www.ludialudom.sk ,kde sme si zaregistrovali výzvu a tam môžete prispieť akoukoľvek sumou, ktorú uznáte za vhodnú.

Asi by bolo najlepšie hneď v úvode jasne a otvorene vysvetliť o čo nám ide. Už pár rokov sa venujeme vlastnej tvorbe – najprv to boli rôzne texty – pesničky, články, básne až napokon začali vznikať scenáre, podľa ktorých sme natočili zopár krátkych a dva celovečerné filmy. Práve sme sa dopracovali k úplne čerstvému scenáru. Chceme natočiť rozprávku. Rozprávka je žáner ktorý nás už dlho lákal, no až teraz máme víziu ako by to malo vyzerať a o čom by to malo byť.

Scenár aj výtvarné prevedenie filmu si vyžaduje veľa práce a samozrejme tiež peniaze. Potrebujeme zabezpečiť dopravu, komparz, kostýmy, rekvizity, efekty, trikové zábery, vlastnú hudobnú nahrávku, technické vybavenie atď. Scény sú plánované tak, že zoznam vecí potrebných na ich realizáciu je naozaj dlhý. Niekto by mohol namietať, že nezávislé tvorivé združenie by si malo vystačiť z vlastných zásob, ale keďže sa chceme každou našou prácou posúvať na čoraz vyššiu úroveň, je dôležité nešetriť na technickom a tiež výtvarnom prevedení.

Ak by sme mali k dispozícii rozpočet na natáčanie, získali by sme tým väčší pocit nezávislosti pri rozhodovaní v tom ako čo natočiť a či sa to vôbec dá. Už dlhšiu dobu našou veľkou túžbou rozbehnúť a dokončiť natáčanie nášho scenáru. V minulosti sa nám to už pár krát podarilo, čoho sú dôkazom naše práce. Spolupracujeme s množstvom výborných hercov, ktorí nie sú až tak známi pretože sa neobjavujú každý deň na obrazovke, ale milujú túto prácu takisto ako my.

Vráťme sa na chvíľu k nášmu združeniu Fujart. Určite si niektorí z vás neraz spomenú na naše poučné state, ktoré vrhali aspoň kúsok svetla na rôzne, dovtedy neprebádané úskalia ľudskej existencie. Vždy sme sa snažili pomôcť aspoň radou, čo robiť pri vlasovom defekte zvanom – čuchor, ako písať skratkobásne, či faktami o tom, aké boli počiatky pikantnej kinematografie na Slovensku. K tejto téme sme dokonca neváhali zverejniť na tú dobu šteklivú fotografiu z natáčania prvého erotického traileru – Doľu kapce, doľu sukne ( 1921, réžia František Degvaj ).

Nikdy nám nebol ľahostajný ani stav spoločnosti a jej úroveň. Túto problematiku sme jasne rozobrali v článku – O potrebe sirov. Dodnes pri tom vychádzame z názoru, že keby naša spoločnosť ešte viac zburžoáznela ( ak sa to vôbec ešte viac dá ), vtedy by to malo ten správny imperiálny „glanc“ a vyspelé trhové hospodárstva by sa na nás konečne prestali dívať zhora. Každý náš pôvodný sir je podľa nás iba prínosom. Osobne by sme boli radi, keby u nás vznikol taký sir, akým bol napríklad sir Arthur Conan Doyle, pretože to bol podľa nás jeden z najlepších sirov.

Nepriamo sa však dostávame k otázke, – prečo nevznikli nové state a články z pera Fujartu? Odpoveď je jednoduchá. Vznikol totiž nový scenár. Konkrétne scenár k filmovej rozprávke s pracovným názvom – Zlato, čary a láska. Tým sa dostávame k hlavnému bodu tohto článku. Scenár sme v priebehu poldruha roka vybrúsili do podoby, kedy sme s ním konečne spokojní. Už ho stačí len sfilmovať. Sme teda vo fáze, kedy sa automaticky dostávame k otázke kde vziať peniaze na realizáciu.

Radi by sme celý projekt bližšie opísali. Možno niekto z vás pozná naše predošlé filmy, Stand by z roku 2007 (http://www.youtube.com/watch?v=4rE_C6CjBfE)
a Plynutie z roku 2010 ( http://www.youtube.com/watch?v=aHHs7DDudh8 ) Oba sa dajú vidieť na našej stránke ( www.fujart.sk )
Prvý film je paródiou na kritiku spoločnosti a je dotiahnutý až do grotesky. V druhom sme sa snažili priblížiť divákom prepojenie tajných služieb komunistického režimu, s mimozemskou civilizáciou a s ňou spojené cestovanie v čase. Už tento scenár akoby predurčoval naše tvorivé smerovanie do oblasti mýtov a legiend.

Vymyslieť rozprávkový príbeh aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je pomerne zložitá vec. Po preštudovaní množstva pôvodných, ľudových rozprávok, ktoré by mohli slúžiť ako námety sme sa nakoniec rozhodli, že si príbeh vymyslíme sami.

Tak vznikol pojem – umelo vytvorená, ľudová rozprávka. Samozrejme umelo vytvorená ľudová rozprávka, potrebuje aj umelo vytvorenú ľudovú hudbu. A tak vzniklo pár melódií a piesní, s ktorými vznikol umelo vytvorený ľudový tanec s názvom – krajovka. Tento tanec má svoje presné pravidlá a jeho kurz sa dá vzhliadnuť tak isto na našej stránke pod názvom – Tancujeme krajovku. ( http://www.youtube.com/watch?v=w2dF260-7nE )
Kurz je určený priamo pre záujemcov, ktorí sa chcú zúčastniť nakrúcania ako členovia komparzu.
Napriek záľube v experimentovaní sme sa zhodli na tom, že rozprávka by mala mať nejaké morálne posolstvo. Zároveň však chceme aby to bola zábava pre deti od 0 do 100 rokov. Po tom ako sme sa prehrabali celými kopami morálnych posolstiev, rozhodli sme sa použiť jedno z tých základných. Znie takto – láska má väčšiu cenu ako zlato a je mocnejšia ako čary. ( Toto morálne stanovisko je dodnes s veľkým úspechom používané hlavne v pop kultúre, pretože nestráca na aktuálnosti. ) Zároveň je to taká „fujartovská“ irónia osudu, že rozprávame o scenári kde duševné hodnoty prevyšujú tie materiálne – a vzápätí dodávame, že potrebujeme peniaze… Nuž čo, taký je život.

V príbehu sa to hemží rôznymi tradičnými a aj menej tradičnými postavami. Máme tam zaľúbený pár, skromného až naivného idealistu, krásne dievča v procese premeny na žabu, hovoriacu sliepku, ježibabu, nenásytných pánov stoličných, tetku korenárku, kruté lesné strašidlo a samozrejme plno kúziel a veselých, pôvodných, umelo vytvorených, ľudových pesničiek. Za všetky aspoň zopár názvov – Šla na mach, šla na mach ( pieseň o dievčati, ktoré šlo na mach ), My sme páni stoliční ( pieseň kráľovských zriadencov ), Svietiplyny ( pieseň, v ktorej hlavný hrdina opisuje ako vyviazol z močiara vďaka uniknuvším, bahenným plynom ) a mnoho ďalších.

Veľmi dôležitá je pre nás výtvarná stránka filmu. Už na začiatku sme sa rozhodli neriešiť všetko počítačovou animáciou. Jednak preto, že kvalitné využitie tejto techniky je pomerne drahé, ale hlavne máme pocit, že v dnešný svet je preplnený digitálne vygenerovanými obrázkami – či už sú to reklamy, alebo zábava. Tie sú síce takmer dokonalé, ale už sú ľahko rozpoznateľné a neprebúdzajú u diváka vlastnú predstavivosť, čím ho vlastne ochudobňujú o jeden zo zážitkov, ktorý môže človeku sledovanie filmu priniesť. Tiež sa chceme vyhnúť tomu, aby mal divák pocit že sleduje úvod počítačovej hry.
Preto chceme pracovať s trojrozmernými maketami, ručne domaľovanými prostrediami a reálnymi dekoráciami interiérov. Urobili sme zopár skúšobných záberov a zistili sme, že náš zámer sa dá realizovať.

Pri predpoklade, že sa film dokončí, rozmýšľame a diskutujeme s rôznymi ľuďmi o jeho distribúcií. Nemalo by predsa význam, keby sa film nemal ako dostať k divákovi. Digitalizácia kín, v ktorých sa konajú aj klubové projekcie je pre náš zámer vhodný moment, pretože plánujeme pracovať s digitálnou technikou. Bližšie informácie o distribúcií však ešte nechceme prezrádzať.
Radi by sme ešte vysvetlili, prečo chceme venovať toľko energie projektu, ktorého hlavným cieľom je baviť a naservírovať divákovi x – krát opakovanú, zľudovelú pravdu. Vysvetlenie je pomerne jednoduché.

Dnešná doba tak isto ako každá iná dáva človeku milión možností byť deprimovaným. Vtedy je na nezaplatenie, keď vás niekto z tých čiernych myšlienok nejako vytiahne. Jedným z najpríjemnejších spôsobov ako to urobiť, je takého bezradného človeka rozosmiať ( pokiaľ to je ešte možné ). Tým sa myšlienkovo preladí a získa na veci iný pohľad. My fujartisti sme boli už tiež zopár krát šťastne „vytiahnutý“ šikovnými ľuďmi ( ktorých bolo vždy málo a sú vzácni ), z bezútešnej, zdanlivo nekonečnej šedi. Preto by sme túto „pomocnú ruku“ chceli poslať ďalej.

Neprajníci by mohli namietať, že naše výtvory rozosmievajú iba nás, samotných tvorcov a smiech pri projekciách púšťame z nahrávky. Našťastie je to trochu inak. Po premietaniach sme stretli úplne cudzích ľudí, ktorí nám poďakovali a povedali že sa dobre bavili a že sa už dlho tak nezasmiali. ( Všetci pôsobili ako normálni a zdraví jedinci. ) A to pre nás znamená veľmi veľa. Aj kvôli takýmto momentom si trúfame pustiť sa do realizácie nášho nového scenára, ktorý vás prenesie do krajiny rozprávok a snov, pokiaľ my, tvorcovia čoraz intenzívnejšie snívame o tom, že sa nám podarí zohnať rozprávkový budget, aby sme to mohli roztočiť.

Ak by ste sa rozhodli nás podporiť, prispeli by ste tým osobne k vzniku pôvodného, autorského filmu z dielne Fujartu. Bolo by to gesto, ktorým akoby ste povedali – ja občan sa už vôbec nespolieham na štátne dotácie, ministerstvo kultúry a podobné záležitosti, ale sám prispejem k fungovaniu tvorivých aktivít jednotlivcov, ktorí nechcú robiť kultúru pre kultúru, ale pre všeobecnú pohodu. Toto je v našej krajine a v súčasnej situácií asi najschodnejšia cesta, ako niečo zrealizovať.

Samozrejme výška príspevku nie je obmedzená. Veď keby len dvaja z vás prispeli ľubovoľnou sumou ( ktorej výška je neobmedzená ), hneď máme na sadu nalepovacích fúzov pre postavu učiteľa Skanzena, vrátane lepidla. Herec, ktorý ho má stvárniť napriek veku a veľkej hereckej profesionalite nedokáže dostatočne zarásť. My mu to však nezazlievame, chápeme ho a chceme mu pomôcť, tak ako každému v našom kolektíve, plnom nadšencov a tvorivých ľudí. Vaša pomoc by pre nás bola zároveň motiváciou, ísť do toho celým srdcom, čo by sme urobili tak, či tak, pretože to inak nevieme.
Ľudí ktorí nám budú ochotní finančne prispieť, by sme radi nejako odmenili. Samozrejme ich mená budú s ich súhlasom uvedené v záverečných titulkoch. Okrem toho však máme pripravené mnohé ďalšie zaujímavé možnosti. Tak napríklad – z najštedrejších darcov vylosujeme jedného, ktorý sa objaví vo filme v detaile a bude mať text obsahujúci jedno až dve slová. Darca ktorý prispeje nižšou čiastkou, bude v zábere vystupovať v polovičnom detaile.

Ďalší prispievatelia budú samozrejme uprednostnení v záberoch na komparz pri masových, tanečných scénach. Okrem účinkovania vo filme ponúkame ako vecné dary tri skutočné relikvie, ktoré zohrali dôležitú úlohu v našich predošlích filmoch. Z filmu 9kg plutónia, je to granát, tajne umiestnený v topánke agenta, ktorý túto takzvanú shoes bombu ( šúsbombu ), neváhal hodiť po zloduchovi Veseckom. Ten však napriek tomu unikol. Šúsbomba je síce po výbuchu, ale zato v zachovalom stave. Z filmu Stand by, venujeme vylosovanému výhercovi punčový rez zhotovený z polystyrénu, ktorý sa dokonca objavil aj na plagáte. Súčasťou je samozrejme aj originálny, signovaný plagát.

A z nášho ostatného filmu Plynutie, by sme radi vylosovanému šťastlivcovi venovali plynový pedál zo Škody 100, na ktorý sa prilepil súdruh Plynár po tom, ako ho lepidlom natrel poručík Barica. Okrem týchto lákavých trofejí, sa môžu darcovia zúčastniť raňajok, prípadne obedu s členmi Fujartu v ľubovoľne zvolenom reštauračnom zariadení. V prípade že sa dopracujeme k poslednej klapke, pripraví Fujart pre všetkých večierok s prekvapením. S  prianím všetkého dobrého vás zdraví náš – váš Fujart.
A nezabudnite – láska je viac ako peniaze.