Tajomstvo estónskeho úpletu.

Estónci, tak tí veľmi radi pletú, štrikujú, háčkujú. Je úplne samozrejmé, že muži narábajú ihlicami tak zdatne, ako ženy a niekedy aj zdatnejšie, ako ženy mužov, ktorý z určitých dôvodov nepletú. Pletenie tam má dlhšiu tradíciu a je dokonca aj jedným z vyučovacích predmetov, mladších a starších dorastencov. Muži sa pri pletení nedržia iba tradičných vzorov, ale používajú aj vlastné rokmi vytechnologizované vzory.

Jedným z najobľúbených vzorov je vzor nazvaný: Odraz pletúceho estónca v zrkadle. Je to náročný vzor pri ktorom, začínajúci umelci strávia nepreberné množstvo večerov a večier. Pri dlhých zimných večeroch však môže dochádzať k miernej, kozmeticky zdravotnej deformáci spodných končatín /pri pletení sa často stáva, že osoba pohybuje aj prstami na nohách súbežne s rukami, čím vytvára spätnú väzbu a zdokonaluje vzor/ a vtedy nastupuje odborník, bez ktorého by sa nezaobišla ani jedna profi-pletúca estónska domácnosť a tým je „Formovač nôh“.

Formovač nôh je v každej profi-pletúcej estónskej rodine, každému tak blízky, že niekomu je sestra, niekomu brat, niekomu otec a niekomu doktor. Týmito rodinnými putami si rodiny zachovávajú tradíciu a ešte aj zdravé spodné končatiny.

Je zvláštnosťou, že pletúci estónci majú svoje miestne, okresné a krajské sútaže, kde nesúťažia obvyklým spôsobom, ale spôsobom neobvyklým. Ten spočíva v tom, že sa dosť diametrálne a zásadne, odlišuje od spôsobu obvyklého. Víťaz nepreberá cenu, ale cena preberá víťaza a to dosť zaujímavým spôsobom, na naše pomery dosť neobvyklým.

V Estónsku sa vyplietli celé generácie rodov, ktoré sa do ničoho neplietli a zachovávali túto prekrásnu tradíciu. Pletenie nezaostáva ani v súčasnej pretechnizovanej dobe a tak máme možnosť vidieť napr.: prvý pletený bilboard, alebo do penaženiek mnohých manažérov, podnikateľov, developerov sa postupne dostáva nový pojem a tým je pletená vizitka, ako prejav luxusu a dobrého vkusu.