Kde by bola história bez sirov, fonov, ausov, mekov a im podobným? To radšej ani nenapíšeme.

Ako by to vyzeralo, keby v učebnici dejepisu stálo – Sasské knieža inžinier Jozef Záritský zvíťazil v bitke na Šlossbergu nad vojskami francúzskeho vojvodu elektromontéra Júliusa Zeloviča, čím ku svojmu kniežatstvu pripojil ríšu docenta Vlada Pagáča? Nemalo by to ten správny šmrnc. Kto vie či by anglická šľachta pôsobila tak nadradene, keby sme si mohli v plátku Daily Mail prečítať – Predseda snemovne lordov, drobnochovateľ Laco Bóna, vyjadril nesúhlas s inauguráciou vodiča Karola H. Už len kvôli tejto vete by klesla Libra.

Na základe tejto úvahy sme dospeli k názoru, že štátu by prospelo oplývať určitým množstvom sirov. Kde ich však nabrať? Nezostáva nám nič iné ako ich vyrobiť. V nasledujúcich riadkoch si povieme ako na to.
O výrobe sirov sa už toho popísalo neúrekom. Čerstvo narodený budúci sir, je najvhodnejšie umiestniť v tmavej kamennej pivnici, aby tam mohol v kľude chytať pleseň, čo robí z budúceho sira doslova šľachtickú záležitosť.

A tak sa mladý sir batolí tmavými chodbami a berie do rúčok biele, až nazelenalé chumáče popadané zo zaplesnivelích stien, aby tak zušľachtil svoj už i tak šľachtický pôvod. Keď dosiahne plnoletosť, rodičia odomknú pivnicu a on hybaj ho hneď do snemovne. Uznajte, to už má nejakú úroveň. Čo však robiť, keď mladomanželia nevlastnia pivnicu? Nevadí, určite majú aspoň komín.

Netreba asi veľmi rozvádzať, ako vzniká sir údený. Stačí špagát, komín, zopár polienok a laso na zviazanie, aby sa nám v komíne príliš netrepotal. Najväčším kumštom je však dosiahnuť takú kvalitu sira, aby si ho vážili aj tí najväčší fajnšmekri. V tomto prípade musí sir smrdieť. Nie je umenie keď je sir starý a smrdí. Umenie je keď je mladý a smrdí. Za týmto účelom ho treba už v mladosti obklopovať vecičkami úzko súvisiacimi s požadovaným zápachom. Týmto spôsobom sa v minulosti preslávili mená ako – sir Hovneau, sir Prdué, Old sir Negližé, sir Sean Óu Tchonor alebo všeobecne známy sir Miguel Pach Znohueé.

Nemali by sme zabúdať na staré porekadlo – ryba smrdí od hlavy, sir od nohy. Veľmi výrazným príkladom tejto múdrosti sa stal španielsky šľachtic sir Paŕmessasán, ktorý sa prechádzal po plážach odetý zďaleka nie sporo, naopak nababušený do trikotu z bobrej kože, trenčkotu z kozej kože, ponožiek z afgánskeho pchrta, ponožiek z čin.čili ondatry, z čimpopopop ježury, z čilipandiera kchochľavého, zajačika a v klobúku. Netreba dodávať, že navyše smrdel ako prasa. Je však leto čas tropických horúčav. Kto sa nepokazí? Odpoveď je jasná – sir Nakladaný.

Nie je to tak dávno čo vyšiel v nakladateľstve – Šíry a diaľavy, a potom zašiel za roh smerom k námestiu hrdinov. Sir pohádaný so sirom iným, sa stáva potenciálnym sirom rádu Ementál. Aby bol sir dôkladne deravý, odporúčame použiť, čo najodpornejšie výrazy na adresu sira iného. Ako napríklad: Tvoj deti osirejú ty Lunex! alebo Ty ma nesyr, prípadne vytlač sa bambíno! Po takejto urážke použije správny sir, strelnú zbraň. Pokiľ má každý so sirov dobrú mušku, automaticky sa obaja dostávajú do rádu Ementál.

So sirmi sa môžeme stretnúť aj v stavebníctve. Dôkazom toho sú aj podnikavci v tejto oblasti sir Ajdám a sir Ajnedam. Nečudo, že ich počase začali všetci prezývať tehla. Vďaka tomuto postu, si ich začal každý vážiť. Nakoniec sa ale vráťme k našim salašom. V časoch poddanstva odtiaľ vyšli také celebrity ako sir Korbáč, sir Ó Štiepok, Liptovský Brinc a jeho nepriamy potomok Brinc Čárls. Z tejto štúdie vyplýva, že ak chceme mať štát plný významných syrov, treba sa vrátiť späť k bačovstvu, ba čo viac k bačokoreňom. Teraz niečo o bačovi. Bača má huňu, krpce širák, opasok, valašku pri boce lensatakligoce, a psa Lapaja. Vyskytuje sa na území Hornooravskej stolice a vždy je pripravený na výrobu nových sirov.

bednárdrmlíkgunár