Peter Drmlík

Kto by nepoznal Petra Drmlíka,iba ak ten čo ho nepozná.
Jeho konšpiračné metódy ako spopularizovať skupinu Braygel,ktorú s priateľmi založili sú preslávené v úzkych kruhoch.Trošku Vám priblížim čo sa dialo.

Skupine Braygel sa nedostávalo popularity v médiách ,tak sa Drmlík rozhodol konať.Zaslal nahrávku BRAYGLU do nemenovaného nitrianskeho N-rádia a hneď nato napísal list v mene neexistujúcej fanynky Brayglu Zuzany Králikovej (inšpiráciu bral v populárnom rozhlasovom seriále Králikovci) v ktorom sa okrem iného uvádza :“Braygel je najúžasnejšia skupina na svete a všetkých chalanov nadovšetko zbožnujem“

.Králiková vyhrala cenu od N-rádia,ktorá jej bola zaslaná na neexistujúcu adresu uvedenú na falošnom liste.Je dosť možné ,že vďaka pedantnosti našej pošty, dar od rádia stále putuje krajinou.

Nedá mi nespomenúť jeho záľubu v hraní na kontrabas.Všetko sa to odohráva v pohostinstve U DEDA.Keď dosiahne určité štádium rozpoloženia automaticky odchádza do pohostinstva ,kde požiada o kontrabas a začína vyludzovať basové tóny so sklonmi k melódii.

Nie je to však také jednoduché ako sa zdá,pri hre zachováva charakteristické pohupovanie v kolenách,ktoré privádza štamgastov do varu a to až tak ,že odchádzajú a onedlho sa vracajú s vlastnými nástrojmi.Zábava pokračuje plným prúdom až do rána, keď vychádza na Drmlíkovom pravom palci prvý pľuzgier.A tak za štebotania vtákov Drmlík kľučkuje domov.

Ani turistický ruch mu nie je cudzí.Po prílete do Holadnska kam cestoval na pozvanie Tomáša Gunára,sa rozhodol spolu s Tomášom,že rozvíria hladinu Amsterdamského pouličného šoubiznisu.Po opravení rozlomenej gitary(opravovalo sa pomocu švajčiarskeho nožíka a štuplov od piva)začali na ulici vyhrávať vulgárne ľudové piesne dúfajúc že im nikto neporozumie.A tak im nevedomý niederlandi hádzali eurá do klobúka cca 28.Predstavenie ukončil americký chlapec ,ktorý si zvukovo a pachovo uľavil v bezprostrednej blízkosti Petra Drmlíka.

Drmlík a film

Táto časť si zasluhuje zvláštnu kapitolu pretože točenie autorských filmov je jeho doménou.Má zvláštne spôsoby práce na filme.Občas skoro neustále sa stáva,že herci až do konca natáčania netušia čo to vlastne robia a to aj po podrobnom vysvetlení scenára režisérom.Zachováva diskrétnosť svojským spôsobom.

Do filmu „Pozor na pečivo“ potreboval sto rohlíkov,ktoré mu zádovážil zdarma istý pracovník pekárne pod podmienkou,že nebude uvedený v titulkoch.Samozrejme to vyšlo tak,že v titulkoch bol uvedený nielen dotyčný pracovník,ale aj zvláštne poďakovanie nemenovanej pekárni.

No musím uznať že hercov si šetrí,ako príklad uvádzam istú scénu keď herec ponorený v teplej septembrovej vode sa mal natierať bahnom a hľa tu sa preukázal cit a láska k hercovi ,keď namiesto bahna dal hercovi do rúk hrnčiarsku hlinu(ktorú musel herec po natáčaní odovzdať).

Keď strihá film tak po určitej dobe pravidelne volá autorovi tohto článku a uisťuje sa že ten film sa má dokončiť.
Práca na scenári môže vyzerať aj takto:Prichádzam k Drmlíkovi a keď som v byte dáva mi do rúk vedro a núti ma nosiť vodu z kúpeľne na terasu kde má do jednej tretiny naplnený nafukovací bazén.Je krásny letný podvečer a bazén sa začína napĺňať,zrazu sa priženú mraky a začína dvojdňový lejak.

Tento medailón by som rád ukončil citátom z knihy Pavla Dobšinského „Slovenské obyčaje,povery a čary.“

Prišla štvornožka ku trojnožke,prevrhla trojnožku,prišla na to dvojnožka,bila štvornožku,že prevrhla trojnožku.

Miro Bednár.