„ A prečo by som práve ja nemohol napísať úspešný román ?!“
Povie si mnoho z vás pri pohľade na prehýnajúce sa pulty kníhkupectiev. Zhurta schmatnete pero a hybaj ho čmárať po papieri. Ale pozor! Najprv by sme sa mali oboznámiť so slovami a výrazmi, ktoré umocňujú silu estetického zážitku. Sú to napríklad slová ako: Oplá! Ejha, Kokpit, Fujha, prípadne heeeee-j. Sčítanejším zrejme neušlo, že sa jedná o slová použité v známom románe Ó Blériot Blériot od Rudjarda Blériota, v ktorom opisuje svoje zážitky zo služby v letectve. Každé z týchto slov, farbisto ilustruje situáciu, v ktorej sa R.Blériot nachádzal. Na lepšie pochopenie si dovoľujeme citovať priamo z diela.

Anglia, základňa Loučester 16:30 hod.

:“ Fujha to je dnes ale služba. Niekedy rozmýšľam či v ten kokpit skočiť, alebo nie. Nuž čo ……. Oplá! Ejha ale som dobre skočil.“
:“ Tu základňa. Blériot, pokiaľ nás počujete povedzte yes, prípadne heeeeee-j.“
Koniec citátu.

Aj vďaka týmto expresívnym výrazom, čitateľ lepšie pochopí citové poryvy rozorvanej duše pilota Blériota. Nikoho neprekvapí, že v závere románu je Blériot vyhodený z bombardéru namiesto pumy a padá do zajatia. Aj vďaka poučnosti, autentickosti a humoru, sa stal román Ó Blériot Blériot bescelerom, to jest knihou, ktorá neprekvapí všetky generácie. Práve preto je dodnes taký obľúbený. Taktiež si treba uvedomiť, že čitateľ sa chce s hlavnou postavou stotožniť a preto musí mať pocit, že toho človeka pozná.

Meno hrdinu je takisto veľmi dôležité. Ako teda nazvať hlavného hrdinu? Ponúkame pár typov, ktoré sme vytvorili deformačnou metódou – „prehoďavráť“. Veľmi žiadané sú postavy športových hrdinov ako napr.: Stalvester Silone, Švarnold Arcneger, Pigmund Žálfy, alebo Alamad Muhy. Dosť často je používaný aj typ – rebel, rebelka. Vhodné sú mená ako: Tron Džavolta, Leonardo di Barbora, Bandra Sulog, prípadne muži činu ako Redert Robford, Vili Brús a Džon Večerald Kanady. Ako ale nazvať hrdinu – intelektuála. To si žiada meno, ktoré vytvára vibrujúce tajomno. Napr.: Figmund Strojd, Kanc Frafka, Fuj de Lunés či výrazne mystická Podmila Ludjavorinská.

V neposlednom rade môžeme ešte spomenúť typ muzikálny, čiže hlavnú postavu diel, ktoré sa neskôr zhudobnia. Nič nepokazí taký Gottarel Karo, alebo Jandibor Daliba. O niečo romantickejší Antonio Vivaldidvere má dokonca reálnejší charakter ako Kana Jiršner, Seugen Uchoň o Leterovi Pipovi ani nehovoriac.

Chceme vám predviesť, čo môže vyjsť spod spisovateľského pera za použití tých správnych mien. Nasleduje modelový úryvok.

STROJD V ÚZKYCH.
Klop, klop, klop! “Otvorte Strojd, viem že ste tam.“ /vibrujúce tajomno/ „Švarnold a Daliba to už vzdali, a nerátajte ani s Džavoltom a Silonem. Porátam vám kosti, že vás ani tá vaša Bandra nespozná. Skončili ste Strojd! Antonio Vivaldidvere! Buch! /konflikt sa vyhrocuje/ Maco Mlieč. Nad mestom sa vznášal nostalgický súmrak.

KONIEC ÚRYVKU.

Určite sa pýtate čím všetkým museli autori tohto úryvku prejsť. Nuž, odpoveď hľadajte v pravých, nefalšovaných životných skúsenostiach. Každý veľký literát tvoril na základe vlastných skúseností. Každý z nesmrteľných autorov, nachádzal inšpiráciu v okolitom svete. Nemecký spisovateľ Helmut Wurst vo svojom autobiografickom triptychu – Eine kleine Jägermeister – raz povedal: „ Keby som nezažil, neverím.“ Aj autori za oceánom nachádzali inšpiráciu v samotnom živote. Osobný zubár Jacka Londona, John Sydney vo svojich pamätiach „Dentista so zbraňou“ okrem iného píše.

Citujeme: V tých časoch sme nemali takú techniku ako dnes. Tuším, že som použil kliešte. Bol som zamyslený. Zrazu som si uvedomil, že som práve Jackovi vytrhol zdravú trojku vpravo hore. Zamračil sa na mňa z kresla a drsne povedal: To bol môj najbelší vy kretén! Možno práve preto mi neskôr daroval výtlačok Bieleho tesáka s venovaním: Všetko zlé je na niečo dobré. London v Klondajku 1902.