Dobrý deň. V minulom storočí, v druhej polovici deväťdesiatych rokov, v malej pivničnej reštaurácii Rakva, približne o pol deviatej, vzniklo pár obrázkov s kriminálnou zápletkou na tému – Polska inspektor Jacek Dost Kokocky.
Vzápätí sme si uvedomili, že sme pootvorili Pandorinu skrinku, plnú tých najspodnejších prúdov ľudského myslenia, prípadne nemyslenia. – Preto sme ju pre istotu rýchlo zavreli. Príbehom chýba predovšetkým príbeh, dej, hlavná myšlienka a vlastne sa nejedná ani o príbehy.
Napriek tomu, že sme sa rozhodli ďalej na Jaceka nemyslieť, v kúte duše sme cítili že svetlo sveta uzrela špička ľadovca tak povediac rodinného striebra Fujartu.
Po rokoch sme sa ho preto rozhodli rehabilitovať a to napriek tomu, že sa jedná doslova o „kravinec do tváre“ vnímavého prijímateľa.
Myslíme si, že Jacek má z historického hľadiska na našej stránke neodškriepiteľne pevné miesto.